Príbeh - zatiaľ bez mena (časť prvá)
3. 1. 2010
Rok 1941
„Mááárk! Máááárk! Okamžite poď domov!“
„Čo sa deje matka?“
„Tvoja sestra zomiera.“
Chudobná rodina, bývajúca na konci dediny zvanej Stormvillage. Bývali v takmer rozpadnutej chatrči siedmi ľudia – matka, stará mama a päť detí. Traja chlapci a dve dievčatá. Najmladšia Sophia ležala na posteli v izbe, jej zvyčajne červené líca boli bledé, mala kruhy pod očami a takmer nedýchala.
„Čo sa stalo?“
„Neviem, skoro ráno bola po vodu a už sa nevrátila. Našiel ju sused pri studni, vraj tam ležala a vyzerala ako mŕtva. Priniesol ju sem.“
Do izby prišiel vysoký muž s dlhou šedivou bradou. Ruky mal špinavé, nechty čierne – tiež od špiny. Vyzeral ako tulák.
„Kto to je mami?“ spýtal sa vystrašene chlapček, ktorý doteraz sedel pri nohách postele, pozeral na sestru a z očí mu tiekli slzy.
„Doktor...“
„Hmmm.. Má podliatiny na krku. S takýmto prípadom som sa stretol len nedávno. Vyzerajú ako ľudia, ktorí sú už jednou nohou na onom svete a tou druhou ešte na tomto.“
„Bude žiť?“
„Neviem.“
Tri dni presedeli pri Sophiinej posteli. Tri dni preplakali a modlili sa k Bohu, nech im ju nezoberie.
Na štvrtý deň dievčatko pomaly otváralo oči. Bielka malo teraz červené, kožu bielu a tep – takmer žiadny.
„Sophi? Miláčik?“
„Áno.“ odpovedalo dievča cudzím hlasom. Pozeralo sa neprítomne, kamsi do diaľky.
Niečo nebolo v poriadku.
aha
(bibi, 8. 4. 2010 18:54)